Je zásadnou vecou pripomenúť, že v priebehu prípravy novej legislatívy sme absolvovali desiatky a desiatky odborných stretnutí a rokovaní a strávili sme stovky hodín diskusiou s odborníkmi a konštruktívnymi partnermi. Čelili sme silným tlakom niektorých lobistických skupín v snahe zvrátiť zmenu stavebnej legislatívy, alebo aspoň spôsobiť dezinterpretáciami a účelovou manipuláciou maximálny možný chaos. Dokázali sme však nájsť rozumný kompromis. Preto by som to chcel uviesť na pravú mieru. Čo sa týka stavieb EIA, čiže veľkých stavieb, prevádzok, nákupných centier, nemocníc, diaľnic, priemyselných hál a podobne, tak sa nijako nemení toto postavenie pri získaní povolenia o stavebnom zámere. V prípade malých stavieb sa upresňuje okruh účastníkov tak, že sú nimi takí susedia, ktorí môžu byť stavbou priamo dotknutí, aj keď nemajú priamy styk hranice pozemkov. V každom prípade vplyv obyvateľov na územie zlepšujeme v procese územného plánovania. Tým, že zjednodušujeme proces, jasne vymedzujeme časový priestor v ktorom je možné návrhy pripomienkovať a verejne prerokovať, a to harmonizovane spolu s procesom SEA a zároveň výsledky posúdenia vplyvov na životné prostredie zozáväzňujeme. Tieto práva sa budú uplatňovať v prehľadnejšom systéme s jasnými pravidlami. Treba ale uviesť, že samosprávy musia pri svojej činnosti územného plánovania myslieť aj na budúcnosť. Musia plánovať tak, aby reflektovali potreby vznikajúce v spoločnosti. Napríklad dnes sa stretávame s tým, že máme neúmerne vysoké ceny nehnuteľností a takmer žiadne plochy na ktorých sa dá efektívne stavať a len v Bratislave chýbajúcich 40 tisíc bytov. Toto je dôsledok zle nastaveného aj procesu územného plánovania v Bratislave aj samotného prístupu samospráv, a to vrátane stavebných úradov, ktoré rozhodovali v územných konaniach. Pre Bratislavu sa tak otvára šanca pristúpiť k okamžitej zmene územného plánovania, inak sa tu bude ľuďom ťažko žiť.